M-107

Nedávno pridané a ešte neprešlo redakčnou kontrolou.

Kežmarok, okres Kežmarok, Prešovský kraj, Tatry a Zamagurie

Múzeum v Kežmarku

V súčasnosti má múzeum tieto objekty: dva meštianske domy a hrad s prístavbou. Sídlom múzea je Kežmarský hrad s netypickou polohou takmer v strede mesta.

Pridať hodnotenie

Bližšie informácie

Snah

y o založenie múzea v Kežmarku siahajú do druhej polovice 19. storočia. Vtedy v roku 1873 vznikol z iniciatívy kežmarských mešťanov a milovníkov prírody Uhorský karpatský spolok - jedným z jeho cieľov bolo vybudovať vlastné múzeum.
Za budúci objekt múzea bol vytypovaný hrad - pôvodne gotická stavba, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1463. V 15. - 17. storočí sídlili v hrade rodiny Zápoľský, Lasky, Rueber a napokon štyri generácie rodiny Thököly, ktoré sa postarali o veľkolepú renesančnú prestavbu hradu a o postavenie barokovej kaplnky. Odchodom posledných majiteľov hradu objekt spustol a z pôvodného zariadenia hradu sa nič nezachovalo. O živote jeho majiteľov sa zachovalo len niekoľko povestí. V roku 1702 sa dostal hrad do vlastníctva mesta, ktoré ho využívalo na rôzne účely; viaceré hradné trakty v 18. storočí vyhoreli a viac sa neobnovili. V 19. storočí boli v hrade umiestnené rôzne výrobné dielne, podniky a inštitúcie.

Ak sa malo plánované múzeum umiestniť v hrade, bolo ho treba opraviť a pre potreby múzea aj prispôsobiť. Mesto Kežmarok však na opravu a úpravu hradu peniaze nemalo a tak vznikli postupne múzeá inde - vo Veľkej, Poprade i Levoči.

Ďalšie snahy o založenie kežmarského múzea sa objavili pred I. svetovou vojnou a po jej skončení a vzniku I. Československej republiky sa obyvateľstvo Kežmarku národnostne zmenilo - odsťahovalo sa hlavne obyvateľstvo maďarskej národnosti. V roku 1926 sa v kežmarskom týždenníku Karpathen-Post objavila ďalšia výzva na založenie múzea a tentoraz našla veľkú odozvu aj vo vrchnosti mesta. Mestské zastupiteľstvo dňa 28. decembra 1926 schválilo založenie mestského múzea. Po mnohých peripetiách sa konečne dňa 31. mája 1931 otvorilo vo vstupnej veži hradu múzeum, v ktorom prevažovali zbierky spoločenskovedného charakteru, dokumentujúce život mesta a blízkeho okolia.

Úspešný rozvoj múzea zabrzdilo obdobie II. svetovej vojny - v roku 1943 sa expozície uzavreli. Do hradu sa usadilo nemecké komando a po potlačení SNP sa časť hradu zmenila na väznice pre partizánov a civilov - dvadsať z nich bolo v septembri 1944 na nádvorí hradu zastrelených. Pri prechode frontu utrpelo aj vnútorné zariadenie múzea - rozkradli sa hlavne predmety drobnejšieho charakteru. Nie je však vylúčené ani to, že sa evakuovali do Nemecka podobne ako mestský archív.

Aj po II. svetovej vojne došlo v meste k zmene obyvateľstva - odišli takmer všetci občania nemeckej národnosti. V roku 1946 sa časť hradných priestorov zmenila na zberný tábor občanov nemeckej národnosti, ktorí museli odísť v rámci odsunu.

Dňa 3. augusta 1947 sa múzeum opäť otvorilo. Začiatkom 50. rokov bolo v múzeu sprístupnených celkove 9 miestností: obsahovali exponáty z oblasti spoločenských vied (cechy a remeslá, bytový interiér, numizmatika, výtvarné diela, pamiatky po miestnom streleckom spolku, národopis atď.), ale i prírodných vied (mineralógia, zoológia atď.) Tento inventár ostal rovnaký v podstate ďalších 20 rokov.
Priestory hradu boli stále viac v dezolátnejšom stave a vyžadovali si generálnu opravu. Jedným z hlavných argumentov opravy bola aj skutočnosť, že návštevnosť v múzeu mala z roka na rok stúpajúcu tendenciu. Pred opravou hradu bolo však potrebné z jeho priestorov vysťahovať cudzích užívateľov - sklady textilu, zeleniny, stavebnín a rôzne kancelárie.

Rekonštrukčné práce začali v roku 1962 búracími prácami - likvidovali sa novšie prístavby na nádvorí hradu a neskôr i v okolí hradu. Oprava trvala do mája 1985 a vyžiadala si náklady vyše 22 miliónov korún. No aj počas opravy boli pre návštevníkov postupne otvárané viaceré expozície. Múzeum sa po oprave stalo užívateľom celého hradného areálu okrem pivníc, ktoré slúžili reštauračným účelom.

V roku 1972 získalo múzeum do správy zrekonštruovanú baštu mestského opevnenia, ktorú využívalo ako depozitár. V roku 1976 sa stalo múzeum vlastníkom dvoch meštianskych domov na Hlavnom námestí č. 55 a na Ulici. Dr. Alexandra 11. Oba domy prešli potrebnou generálnou opravou.

V súčasnosti má múzeum tieto objekty: dva meštianske domy a hrad s prístavbou.

Sídlom múzea je Kežmarský hrad s netypickou polohou takmer v strede mesta.

Fotogaléria

Fotogaléria nie je zatiaľ dostupná.

Kontakty

Mestský hrad
Hradné nám. 42, 060 01 Kežmarok
Tel.: +421 52 452 26 18, +421 52 452 26 19
Fax: +421 52 452 35 26
Mobil: +421 907 942 708
E-mail: lektori@stonline.sk

Otvorené

október-apríl Po-Pi: 8.00 - 15.00
máj Po-Ne: 9.00 - 16.00
jún-september Po-Ne: 9.00 - 16.30
ach nie, mapa sa nedá načítať...

Upozornenie k mape: Na mape je vyznačená poloha mesta alebo obce.

Komentáre (0)

    Zatiaľ nie sú žiadne komentáre.

  • Pridávať komentáre môžu len prihlásení používatelia.

mesto Kežmarok

Čo by sa tak dnes dalo?

Prihlásenie

Please, enter data
Please, enter data
Please, enter data
Please, enter data

uložiť na tomto počítači

Nepamätám si heslo

Nová registrácia