Vernisáž výstavy 12. 5. o 17:00

Spoločná výstava Rudolfa Sikoru a Vladimíra Havlíka je priestorom pre konfrontáciu dvoch ciest, ktorými je možné dospieť k rovnakému svetonázoru. Zatiaľ, čo sa Sikorova objektivizačná stratégia dotýka pozície jednotlivca v kozme, Vladimír Havlík sa oproti tomu obracia k pospolitým vzťahom budovaným na základe nonspektakulárnych gest. Pre oboch umelcov sú spoločné témy vzťahu ľudí k prírode a sebe navzájom, k zodpovednosti, k svetu a kozmu a budovaniu utopického presahu v snahe vymedziť naše premýšľanie o súčasnosti smerom k vytúženej budúcnosti.

Na úvod jednej slávnej televíznej debaty dvoch významných filozofov 20. storočia jej moderátor povedal, že obaja rečníci sú ako horolezci zdolávajúci v rovnakom okamihu rovnakú horu, ale každý z opačnej strany. Hoci vystavujúcich umelcov delí odlišná generácia a odlišné myšlienkové spolu prežívanie sveta a jeho spoluutváranie prostredníctvom dvoch stratégií: „veľkého“ Sikorovho pohľadu zhora a Havlíkovho sledovania drobných posunov v našich vzťahoch. Výstavou asociatívne rekonštruujeme naše prežívanie a vzťah k svetu na osi medzi makrokozmom a mikrokozmom.

V piatich tematických blokoch postupne v najširšom rámci rekonštruujeme ľudské vedomie na osi medzi makrokozmom vesmíru a mikrokozmom prírody. V prvej časti výstavy? sa venujeme trvaniu ako univerzálnej konštante, v ktorej asociujeme našu pozíciu jednotlivca ako jedinečného bodu. V druhej kapitole tento bod nechávame zhlukovať do spoločenstva a v nasledujúcej časti zračíme ten istý bod, ktorý sme medzitým zväčšili priblížením vo výseku vesmíru ako trvalé veličiny. Nakoniec túto veličinu v záverečnej časti abstrahujeme do podoby utópie, ktorá sa stala vytvoreným horizontom nášho vedomia.

Akokoľvek je hlavnou témou výstavy prepletanie dvoch svetonázorových polôh, v rovine ich čítania skrz vystavené umelecké diela sa zaoberáme vzťahom voči dokumentárnym praktikám ako dôležitým interpretačným stratégiám presahujúcim umenie samotné. Dôležitou kvalitou vystavených diel sa stala ich priemyselná reprodukovateľnosť a serigrafia či fotografie, ktoré ako technické médiá tak majú schopnosť vypovedať o súčasnom svete a zároveň je aj vďaka nim neprehľadný a nejednoznačný.